Jaskyne v Slovenskom krase

Jaskyňa Domica

Patrí k najznámejším a turisticky najnavštevovanejším slovenským jaskyniam. Táto pýcha Slovenského krasu leží v juhozápadnej časti Silickej planiny. Objavili ju v r. 1926, ale verejnosti ju sprístupnili až v r. 1932. Jaskyňa Domica má celkovú dĺžku okolo 5 000 metrov a je typická najmä veľkými dómami, napr. Majkov dóm s kaskádovými jazierkami. Vyniká bohatou kvapľovou výzdobou. Jaskyňu využili aj filmári, keď nakrúcali filmovú verziu slávnej rozprávky Pavla Dobšinského Soľ nad zlato. Domica je súčasťou väčšieho jaskynného systému so susednou jaskyňou Baradla na maďarskom území v celkovej dĺžke asi 25 kilometrov z ktorej sa len necelá štvrtina nachádza na území Slovenska. Zaujímavosťou je napr. plavba po podzemnom toku riečky Styx. Táto jaskyňa je na prehliadku nenáročná, schody sa vyskytujú sporadicky a sú mierne. Návštevu možno doporučiť aj staršej generácii. Domica je v zozname UNESCO.

Likavský hrad

Neďaleko obce Likavka na Liptove stojí zrúcanina Likavského hradu. Bol postavený ako strážny hrad, ktorý mal strážiť dôležitú obchodnú cestu z Považia na Oravu a do Poľska. Pre túto úlohu poskytoval pre svoju posádku strategickú polohu s možnosťou kontroly širokého okolia. Postavený bol v rokoch 1335 až  1341. Iniciátorom jeho výstavby bol vtedajší Zvolenský župan magister Donc.

Kráľohoľská

V reportáži z výstupu na Kráľovu hoľu sme písali o tom, že tento vrch je opradený rôznymi povesťami, v koľkých ľudových piesňach sa o ňom spieva a dokonca bolo o Kráľovej holi zložených aj niekoľko básni. Tou najznámejšou je určite báseň od Sama Chalúpku – Kráľohoľská. Kto ju nepozná, ten si ju môže prečítať napríklad na tejto webovej stránke, ale určite ju už počul každý z nás, ako ju niekto recituje. V nasledujúcom videu však môžete vidieť jej naspievanú podobu s hudobným doprovodom.

Černová

Často cestujeme naprieč Slovenskom a cestou obchádzame rôzne zaujímavé miesta a ak si naplánujeme aj počas jazdy prestávku, tak je to len nejaký motorest, či reštaurácia pri ceste.  Dnes by sme Vám chceli priblížiť jedno miesto, ktoré leží pri hlavnom ťahu, ktorý vedie naprieč Liptovom a stojí za to sa tam zastaviť. Bude to spojenie príjemného s užitočným, čiže aj zastávka na občerstvenie, ale aj na krátku prechádzku do dediny, úzko spätej s našou národnou históriou.

Pajštún

Už ste boli na Pajštúne? My niekoľkokrát, ale pekné počasie v nedeľu nás tam vylákalo znovu. Je to príjemné miesto na oddych a načerpanie nových síl v náručí prírody. Nachádza sa na vápencovom brale vo výške 486 m n.m nad obcou Borinka a je viditeľný už pri výjazde z Bratislavy.

Pajštúnsky hrad patril do sústavy pohraničných hradov, ktoré v Malých Karpatoch preberali od 13. storočia funkciu ochrany severozápadných hraníc Uhorska.

Ždiar

“Legenda o obci hovorí, že v lesoch v širokej Doline potoka Biela pod Belianskymi Tatrami pálili ľudia z okolitých dedín drevené uhlie. Jeden z uhliarov si postavil malú chalúpku a jediné okno na drevenici bolo obrátene na tú stranu z ktorej do izby v noci svietilo svetlo “Zorničky”. Ľuďom, ktorým učarovalo tatranské prostredie si postavili dreveničky vedľa uhliara a svoju osadu pomenovali “Zor” – Ždiar.”

Vodopády Studeného potoka

Vodopády Studeného potoka sa nachádzajú v úseku za sútokom Veľkého Studeného potoka a Malého Studeného potoka.  V tomto úseku preteká Studený potok veľkým zlomom a vytvára tak sústavu viacerých vodopádov a rôznych kaskád.  Najznámejšími vodopádmi sú Obrovský vodopád, Malý a Veľký vodopád a Dlhý vodopád. Vodopády sa nachádzajú v tesnej blízkosti Rainerovej chaty, ktorá je neďaleko spomínaného sútoku Studených potokov a Bílikovej chaty, ktorá stojí na konci vodopádov.

Video s ľudovou piesňou “Na Kráľovej holi”

Na Kráľovu hoľu z Vernára

Kráľova hoľa, vrch opradený povesťami, ospevovaný v mnohých ľudových piesňach a spomínaný v dielach slovenských autorov. Najvyšší vrch východnej časti Nízkych Tatier, podľa nej nazývaných aj Kráľovohoľských Tatier, ktorý dosahuje nadmorskú výšku 1946 m. Okrem toho, že je Kráľova hoľa často spomínaná aj ako jeden z národných vrchov (ten najznámejší je Kriváň), má aj prívlastok vodná strecha Slovenska.  Z jej svahov vyvierajú rieky Čierny Váh, Hron, Hnilec a Hornád.